Slovenský Komlós – Tótkomlós
12-teho augusta som sa aj so svojou manželkou vybral do 380 km vzdialeného maďarského mestečka Tótkomlós. Spravili sme si malý rodinný výlet, no hlavne som šiel podporiť svojho priateľa a kolegu Mateja S. z nášho fotoklubu Galanta. Usporiadal tam svoju autorskú výstavu fotografií. Matej totiž pochádza z Tótkomlósu. Odišiel odtiaľ so svojimi rodičmi, keď mu boli ešte iba 3 roky. Dodnes tam má ale početnú rodinu a tak si ich touto výstavou chcel uctiť a rovnako svojich ostatných rodákov. Fotografie vystavoval v priestoroch zrekonštruovanej miestnej základnej školy so zmiešaným vyučovacím jazykom – maďarským i slovenským. Matej vo svojom príhovore poďakoval za ústretovosť a pomoc pri zorganizovaní výstavy pani riaditeľke školy Laukó Zsuzsanne i celému kolektívu školy. Záverom podaroval celú vystavenú kolekciu svojich fotografií tejto škole.
Návšteva žrebčína v Mezove – Mezöhegyesi
Na druhý deň po výstave sme si spravili exkurziu do najväčšieho maďarského žrebčína v Mezöhegyesi.
Z histórie žrebčína
Na území monarchie, časti Uhorska patril tento žrebčín v Mezove (Mezőhegyes), ležiaci v juhovýchodnom cípe terajšieho Maďarska v blízkosti rumunských hraníc, medzi najväčšie a najvýznamnejšie. Bol založený v roku 1785 ako vojenské zariadenie, slúžiace pre armádu. Našli v ňom zamestnanie viacerí dolnozemskí Slováci pochádzajúci zo susedných Slovákmi osídlených obcí Pitvaroš, Slovenský Komlóš, Slovenský Bánhedeš, Čanádalbert a Ambrózfalva. Žrebčín mal už od svojho založenia viac ako sedemnásťtisícovú výmeru poľnohospodárskej pôdy a na konci 18. storočia sa v ňom chovalo 4386 koní, z ktorých bolo tisíc kobýl. V roku 1810 mal už celkom 13 326 koní a z nich až 4018 kobýl, rozdelených do plemenných stád. V žrebčíne okrem koní chovali aj hovädzí dobytok, ošípané a ovce.
Pri založení žrebčína chovali prevažne kone arabského pôvodu, neskôr anglického pôvodu. Hlavným programom žrebčína bol chov plemena Nonius, ktoré bolo vyšľachtené na podklade anglonomandského koňa, čiastočne arabského koňa, lipicana a anglického plnokrvníka. Zakladateľom plemena bol Nonius senior narodený roku 1816. Chov tohto plemena sa rozšíril do celého Uhorska, vrátane zemského chovu na Slovensku, kde sa dlho významne podieľal na celkovom chove koní. V mezovskom žrebčíne bol od roku 1818 založený aj chov arabského koňa Gidran. Pre jazdecké vojsko, ale aj pre gazdovstvo tu v roku 1841 vyšľachtili z anglického plnokrvníka kmeň Furioso, ktorého chov sa rozšíril do celej monarchie. V tomto najznámejšom uhorskom žrebčíne boli založené ďalšie úžitkové typy, kmene a plemená teplokrvných koní, ktoré sa rozšírili do celej Európy. (zdroj.web)
Dnes odchádzajú kone z tohoto žrebčína takmer do celého sveta hlavne pre potreby vojsk ale aj oddielov jazdeckých polícií, kde sa osvedčili pre svoju povahu. Kone z Mezöhegyesu sa objavili aj v mnohých Hollywoodskych filmoch, naposledy v novom spracovaní filmu Ben Hur.
Ja som sa svojimi fotografiami pokúsil zachytiť aj zákulisie tohoto žrebčína. Svet koní a ľudí okolo nich, ktorý nie je bežným návštevníkom až tak celkom prístupný…
