Prírodné divadlo na streche južného ponitria

Aktívny začiatok roka

Hneď v prvých dňoch nového roka sme sa so synom rozhodli využiť netradične teplého a slnečného dňa na tak trocha aktívnejší začiatok roku 2020. Naplánovali sme malý výlet aj spolu so svojimi milovanými polovičkami. Samozrejme nesmelo chýbať ani ich malé šteňa – Dorka. Keďže podľa predpovedi sa už na druhý deň malo počasie radikálne zmeniť, nebolo nad čím rozmýšľať. Nechceli sme však cestovať príliš ďaleko a keďže náš výlet do prírody sme chceli spojiť aj s fotografovaním, voľba nakoniec padla na prírodnú dominantu Nitry – Zobor.

Vyraziť sme sa rozhodli až poobede, čo v intenciách fotografa znamenalo mať na cestu do Nitry, výstup na Zobor a samotné fotografovanie iba niekoľko hodín. A to aj keď sme plánovali zostať až kým nezapadne slnko.

Dorka

Po sviatkoch som sa tak trocha obával kondičky, no výstup bol úplne v pohode. Teda až na malé zdržania, kedy bolo treba pri strete s inými turistami – psíčkármi našu Dorku držať riadne na krátko. Ona totiž Dorka ako je malá, tak je nebojácna a s veľkou obľubou provokuje hlavne tie väčšie psi… Našťastie si Dorku väčšina z nich vôbec nevšímala. Chodník na vrchol nás viedol krásnym lesom, ktorý mal svoje čaro aj v takej suchej zime, aká tohoto roku trvá. Snáď sa ale ešte nejakého snehu dočkáme aj tu na dolniakoch!

Nádhera nad Nitrou

Priznám sa, bol som na Zobore už niekoľko krát, ale také krásne prírodné divadlo, aké nás čakalo po príchode na vrchol som tam zažil po prvý krát! Inverzia nad Nitrou pod nami zahaľovala celé mesto do takmer nepriehľadnej hmly.  Zimné slnko bolo už pomerne nízko nad horizontom a farbila tento úkaz do teplých žlto-oranžových farieb. Proste nádhera! Od vytrženia sme obaja pobehovali s fotoaparátmi v rukách z miesta na miesto a snažili sa nájsť si to najlepšie miesto, odkiaľ toto predstavenie, túto nádheru vyfotografovať.

Na Zobore sa v tej chvíli nachádzalo okrem nás samozrejme aj veľa ďalších ľudí, no my sme na nikoho nebrali ohľad a snažili sa svoje nájdené miestečká s výhľadom ubrániť pred ostatnými. Slnko rýchlo klesalo čoraz nižšie a nižšie. Už nebol ďaleko okamih, kedy sa aj ono ponorí do hmly nad horizontom. Práve to sú tie najfotogenickejšie momenty, ktoré však trvajú veľmi krátko. Rádovo možno iba niekoľko minút. Je to vyvrcholenie tzv. zlatej hodinky, čo je fotografický terminus technicus pre časť dňa s najideálnejšími svetelnými podmienkami. Po nej nastupuje ešte samozrejme aj modrá hodinka, trvajúca podobne ako zlatá hodinka iba niekoľko minút, až možno desiatok minút. A potom hotovo! Je dofotené..!

Návrat

Nezostávalo nám teda už nič iné, iba sa vybrať na zostup. Návrat do reality a všednosti v meste za pomaly hustnúcej tmy.
My dvaja so synom plný nadšenia a eufórie z videného, naše polovičky zas riadne premrznuté a patrične ufrflané z čakania na nás…
Každopádne to ale bolo krásne a veľmi zmysluplne využité popoludnie…!