Keďže na celý druhý deň nášho pobytu v Turci hlásili meteorológovia intenzívne dažde, zvolili sme namiesto turistiky objavovanie histórie. Našim cieľom sa stala neďaleká obec Necpaly, ktorá leží v utešenej doline hneď na úpätí kopcov. Po minulej návšteve kaštieľov v Horných Lefantovciach som pochyboval, či ešte niekde natrafím na obec alebo mesto, ktoré sa môže pyšniť viac ako dvoma kaštieľmi… až kým som neprišiel do Necpalov. Tu nie že sú tri, ale rovno štyri kaštiele. A ktomu aj dva kostoly, z toho jeden historický a vraj aj dva vodné mlyny!!! I keď ja som našiel iba jeden z nich…
Ale..! Obec Necpaly sa ale žiaľ nemá moc veľké právo „pyšniť sa“ svojim historickými pamiatkami. Zo štyroch sú tri kaštiele zanedbané a chátrajú. Iba jeden z nich je zrekonštruovaný. Aj ten jeden iba kvôli tomu, že je už v súkromných rukách. Na veľkú škodu je však aj verejnosti neprístupný. Moje srdce fotografa plesalo radosťou, keďže opustené a zubom času poznačené miesta sú veľmi fotogenické a ja ich fotím veľmi rád, na druhej strane mi bolo ale nesmierne smutno z videného… To sychravé počasie mi zaliezlo hlboko pod kožu, rovnako ako moje pocity, až kamsi do duše!
Renesančný kaštieľ
Je najstarší. Patril šľachtickej rodine Justhovcov, ktorí sa stali miestnymi zemepánmi na prelome 15. a 16. storočia. Aj keď patrili Justhovci medzi zemanov, boli veľmi majetní a preto ich aj vyššia šľachta prijala za seberovných. Sobášmi sa dostali viacerí Justhovci do rodiny mocných Révayovcov.
Charakteristické sú dve veže na jeho južnom priečelí. Hlavný vchod je situovaný zboku (z východnej strany). Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei CharæPoserit A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10. Podľa tohto sa dá predpokladať, že kaštiel bol dokončený v roku 1673. Monogram A.I.D.N. je s najväčšou pravdepodobnosťou A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou.
Franklinovský kaštieľ
Po bankrote rodiny Justhovcov koncom 19. storočia, sa Franklinovci stali najmajetnejšími obyvateľmi Necpalov. Ich kaštieľ bol obývaný až do sedemdesiatych rokov minulého storočia, no potom spustol. Dnes je kaštieľ majetkom Matice slovenskej, ale je nevyžívaný a chátra.
Na malom cintoríne za kaštieľom sú pochovaní členovia franklinovskej rodiny. Hroby tu majú aj Dionýz Justh a jeho nemanželský syn Benjamín Franklin. Jeho matkou bola vnučka amerického štátnika Benjamina Franklina.
Dolný Justhovský kaštieľ
Vznik kaštieľa bol pravdepodobne podmienený prvým známym delením justhovských majetkov medzi troch dedičov Andreja, Daniela a Františka. Veľkou prestavbou z druhej polovice 18. storočia dostal kaštieľ dnešný barokovo-klasicistický vzhľad. Je súkromným majetkom a verejnosti nie je prístupný.
Modrý kaštieľ
Kaštieľ bol vystavaný niektorým z príslušníkov rodu Justhovcov v 17. storočí. Svoj názov získal podľa svetlomodrej barokovo-klasicistickej fasády, ktorú získal pri úpravách v 2. polovici 18.storočia. Po vzniku samostatného Československa bol kaštieľ zoštátnený a upravený na potreby detského domova. Po odchode detského domova zostal kaštieľ opustený a nevyužívaný. Objekt nie je až tak v žalostnom stave, bol však doteraz voľne prístupný (otvorený) čo sa podpísalo pod rabovaním interiéru a ďalším znehodnocovaním.
Kostol sv. Ladislava
Bývalý farský kostol sv. Ladislava je najstaršou a zároveň aj najvýznamnejšou pamiatkou v Necpaloch. Jedná sa o ranogotický kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1250-1260. Okolo roku 1320 bola ku kostolu pristavené sakristia. Koncom 16. storočia loď zaklenuli valenou klenbou, čím sa znížila jej pôvodná gotická výška a časť obvodových stien so zachovanými maľbami sa dostala do povalového priestoru. Významnejšia reštaurácia kostola sa vykonala koncom 19. storočia.
Najvzácnejšou zachovanou pamiatkou sú gotické fresky, ktoré boli vyhlásené nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.
V interiéri kostola sa nachádzala vzácna plastika Madony. Táto bola na prelome 19.-teho a 20.-teho storočia premiestnená do Budapešti, kde sa doteraz nachádza v národnom múzeu. Dve oltárne sochy boli ukradnuté okolo roku 1995.
Pod kostolom sa nachádza krypta, v ktorej boli pochovávaní príslušníci miestneho zemianskeho rodu Justh. Pri poslednej oprave koncom 80-tych rokov bol vchod do krypty zabetónovaný a v súčasnosti do nej nie je možný prístup.
Pár metrov od kostola sa nachádza rodinné mauzóleum rodu Justh. Nie je známe v ktorom období bolo používané. Poslední príslušníci rodu, ktorí boli pochovaní v Necpaloch boli pochovaní v podzemnej hrobke na cintoríne.
Tak a to bola naša návšteva v skutku zaujímavej obce, kam sa naozaj oplatí zavítať, ak by ste niekedy prechádzali Turcom aj Vy.