Asi budem teraz trochu sentimentálny, tak mi prepáčte… Život je však vyskladaný aj z úplných banálností, maličkostí, výhier, úspechov, radostí ale aj zo sklamaní, prehier, podrazov či bolestných chvíľ…
Deň pred Silvestrom v roku 2014 nás navždy opustil náš domáci maznáčik a takmer 20-ročná súčasť našej rodiny – papagáj menom Oran. To meno mu vymyslel syn, pre ktorého to bol vtedy darček k jeho tretím narodeninám. Veľmi rýchlo si Oran našiel cestu k našim srdciam a z nevinného darčeka sa stal „plnohodnotný“ člen našej domácnosti. Aj keď to bola iba malá žlto-biela korela.
Po jeho odchode nebolo ľahké si zvyknúť, že ma už nevíta hlasným a radostným škriekaním a poletovaním nad hlavou vždy, keď som sa vrátil domov z práce alebo odinakiaľ. Áno, väčšinu dňa trávil Oran voľne pustený v byte a do klietky sa ráčil vrátiť iba ak bol hladný, smädný alebo šiel večer spať. Mal to dovolené, lebo bol slušne vychovaný a nič v byte neničil..! Po jeho odchode som vážne veľakrát zvažoval kúpu ďalšieho, no chýbala mi k tomu odvaha. Už som sa asi bál pripustiť si znova niečo tak malé tak blízko k srdcu.
Dilemu ale po šiestich rokoch vyriešili za mňa maželka so synom. K dnešným narodeninám som dostal Oranovu vernú kópiu. Doslova. Oranovi s pribúdajúcimi rokmi pribúdali sivé fľaky v operení, no za mlada bol takmer iba žlto-biely. Presne ako tento nový. Dostal som ho aj s novou klietkou a zásobou krmiva snáď aj na pol roka.
V prvej chvíli som vo vnútri bojoval so smútkom, ktorý mi pohľad na to malé operené stvorenie pripomenulo a radosťou z toho, že ho vidím..! Po krátkej chvíli však smútok odznel a prevládla ho nadobro radosť. Našťastie..!
Zostávala otvorená už iba jedna jediná otázka: aké meno dať tomuto (staro)novému členovi našej rodiny. Tentokrát však rozhodnutie zostalo na mne. A ja som proste nemohol inak, ako nechať znova oživiť všetky spomienky…
A tak sa zrodil Oran II. (druhý) – „Z boží vůle král“…! 🙂
Tu je niekoľko fotografií – spomienok na pôvodného Orana…
