Napriek mojej nerozhodnosti (niekto by to mohol nazvať kľudne aj lenivosťou) som sa konečne dokopal k realizácii jedného z mojich naplánovaných projektov. Ide konkrétne o fotografovanie portrétov vyhliadnutých ľudí z môjho bližšieho či vzdialenejšieho okolia, ktorí ma nejakým spôsobom ovplyvnili alebo napomohli tomu, aby som bol dnes tam, kde som. Takouto vyhliadnutou osobou bol aj môj veľmi dávny priateľ Milan, ktorý žije na striedačku v Amerike a aj tu na Slovensku.
S Milanom sme spolu vyrastali v jednom paneláku a už vtedy sme mali niekoľko vecí spoločných. Asi najviac nás spájal náš vzťah ku zvieratám a prírode. Viedli sme siahodlhé debaty o tom, kam všade pôjdeme a čo všetko zažijeme. On si svoj sen z veľkej časti splnil…
Vždy som Milana považoval za výzorovo zaujímavého, fotogenického človeka. V jeho tvári sú dnes doslova zažraté všetky tie jeho strasti, skúsenosti, ťažká drina ale i dobrodružstvá, ktorými si za tie dlhé roky túlania sa svetom prešiel.
Milana som príležitostne fotografoval počas našich posedení či krátkych výletov do okolia v obdobiach, keď bol práve doma na Slovensku. Z týchto fotografií už vznikol aj súbor v mojej galérii s názvom “Milan”. S myšlienkou fotografovať ho aj trochu vážnejšie, ideálne v ateliéri som sa preto pohrával už veľmi dlho, ..myslím, že aj niekoľko rokov.
Som preto nesmierne rád, že k tomu konečne prišlo a že Milan s fotografovaním bez väčších okolkov súhlasil.
Fotenie samotné prebehlo v mojom improvizovanom domácom ateliéri, čo nebolo celkom ideálne (príliš málo miesta) no portréty nakoniec vyšli myslím veľmi dobre. Pri tomto konkrétnom fotení som použil svietenie pomocou dvoch trvalých svetiel. Hlavné svetlo som zmäkčil softboxom 60x60cm a obrysové svetlo, vedené sprava zozadu som ponechal ostré bez rozptýlenia. Na jeho smerovanie som použil iba malý reflektor s priemerom 15 cm.
Fotenie sme si napriek počiatočným rozpakom celkom dobre užili. Netrvalo dlho, kým sa Milan dokázal uvolniť a potom už išlo všetko ako má. Dokonca Milan nevylúčil ani ďalšiu spoluprácu a tak naše ďalšie fotenie by mohlo kľudne prebehnúť aj v priestornejšom ateliéri. Už teraz sa teším!
Pekná práca Ervin
Ďakujem… 🙂